24. Obraz doby a medziľudských vzťahov v slovenskej próze po 1945
(F. Hečko, D. Tatarka, P. Jaroš, L. Ballek, R. Sloboda, V. Šikula...)
Charakteristika (emigranti): Po roku 1968 mnohí autori odišli do zahraničia (emigrovali). Tak vznikol exilový prúd: Mňačko, Blažková.
Disidenti: boli otvorení odporcovia režimu so zákazom publikovania a boli vyčlenení z verejného života. Publikovali hlavne ilegálne – samizdatovo. Napr. Tatarka, Kadlečík...
Oficiálny prúd: autori mohli písať a publikovať, avšak často s obmedzeniami...
Autori, ktorí nechceli priamo oslavovať režim, obracajú sa rodného kraja, do detstva a do histórie. Prijímajú a uplatňujú vplyvy zo svetovej literatúry (postmoderné prvky, prvky magického realizmu) – toto všetko sa však naplno prejavilo až v tvorbe autorov po 1989, keď prestávajú existovať akékoľvek zákazy. Bohužiaľ, stráca sa záujem o čitateľov.
František Hečko – Červené víno
- je to generačný román s autobiografickými prvkami, dej sa odohráva vo vinohradníckej oblasti Záp. Slovenska a opisuje osudy 3 generácií rodiny Habdžovcov v prvej štvrtine
- zachytáva osudy a medziľudské vzťahy v rodine a jej okolí, postupne sa príbeh prelína cez predvojnové a vojnové obdobie (SNP) až po povojnové obdobie (začiatky komunizmu na Slovensku)
- autor zachytáva tiež snahu M. Habdžu pomôcť vinohradníctvu (spolky, združenia) a jeho snahu pomáhať okoliu a rodine, množstvo vedľajších postáv...
Významné romány 70. rokov:
Ladislav Ballek – Pomocník (Zmaturuj1 str. 183, 162/2, UČ 4. Ročník – str. 200)
- román s podtitulom Kniha o Palánku
- dej sa odohráva v prvých povojnových rokoch v Palánku (Šahy – Južné Slovensko) a osou príbehu je príbeh mesiara Riečana a jeho pomocníka Volenta Lančariča
- autor je majster atmosféry juhoslovenského malomesta, kde dominovala moderná naturalistická zmyselnosť
Príbeh: Štefan Riečan, prichádza z Horniakov (Sever) do Palánku (Juh), lebo si chce oddýchnuť po rokoch vojny a SNP. S novým mäsiarstvom mu priradia aj pomocníka Lančariča, ktorý spôsobí jeho morálny pád. .... Rodina sa morálne rozkladá a Riečan sa vracia do Palánku až po rokoch, aj to len pre to, aby si odtiaľ odviedol predčasne zostarnutú dcéru s dvoma Volentovými (Lančarič) deťmi. Pokoj a šťastie nájde až v starostlivosti o vnučky ...
Peter Jaroš – Tisícročná včela (Zmaturuj1 str. 182, 163/2, UČ 4. Ročník – str. 203)
- je to generačný román, dej sa odohráva na Liptove ( v Hybe ), a sleduje osudy troch generácií jednej rodiny – Pichandovcov, ktorí sú roľníci, ale príležitostne aj murári
- zobrazuje generáciu Martina Pichandu, jeho synov Sama, Valenta a dcéry Kristíny a ich dedí – preto trojgeneračný román
- Jaroš vychádza v románe z filozofie práce, ktorú u Slovákov považuje za národnú, ktorá ich zachránila v akejkoľvek nepriaznivej situácií a ich pracovitosť a neúnavnosť porovnáva s pracovitosťou včely.
- výjavy z každodenného života oživuje humorom, satirou, paródiou, groteskou, hyperbolou
- ústredná postava je SAMO, ktorého nazývali aj včela, vďaka jeho pracovitosti
- autor rozoberá viacero typov lásky (lásku k deťom, manželskú lásku, ale aj lásku záhuby)
- román bol aj sfilmovaný, plus doplnkové informácie napr. z filmu...
Vincent Šikula – Majstri, Muškát, Vilma (Zmaturuj1 str. 181, UČ 4. Ročník – str. 192)
- trilógia je aj pokusom zobraziť takú vážnu problematiku, akou bola existencia Slovenského štátu 1939-1945 a začiatok priebehu SNP
- Šikula podáva obraz dediny pred príchodom vojny v humorných a parodujúcich polohách, ktoré sa prelínajú s biblickým motívom a kresťanskými mýtmi
- ústrednou postavou trilógie je jeden zo synov tesárskeho majstra Gulgána, Imrich
- cez jeho osud čitateľ spoznáva priebeh udalostí tejto vzrušujúcej doby
- Dospievanie, zrenie i prvé lásky prežíva Imriško pokojne v rodinnom kruhu a pri práci. tragický zlom nastáva, keď ho udalosti strhnú do povstania. Tam zažije jeho porazeneckú fázu, z hôr sa vracia fyzicky zlomený a mravne otrasený v takomto rozpoložení i zomiera
- práve túto situáciu (priebeh Povstania a návrat domov) zachytáva druhá časť trilógie
- tretia časť je venovaná Imriškovej žene Vilme, ktorá napriek veľkej láske a obetavosti nedokáže uzdraviť svojho zlomeného manžela
- tragickosť vojnových čias autor vidí cez osudy jednotlivcov, na ktorých tieto udalosti doľahli ničivo a deštrukčne – autor zachytáva obraz doby a medziľudské vzťahy, čo mu umožnilo prejaviť jeho spontánny rozprávačský talent
V uvedených dielach (Pomocník, Tisícročná včela, Majstri...) nachádzame prvky postmoderného prístupu, magického realizmu a existencializmu.
Znaky postmodernizmu: (Zmaturuj 1 str. 151, 152, 183), (post – po a modernizmu – novosť). Postmodernizmom boli ovplyvnení najmä autori, ako Johanides, Mitana a čiastočne aj Rudolf Sloboda.
- používanie citátov, viacero možností a hľadísk
- miešanie žánrov a výskyt neliterárnych žánrov (list, pamäti...), navodenie hádanky a záhadnosti
- spochybnenie jednej pravdy
- dôležitejší čitateľ ako autor, stieranie rozdielu medzi nízkou a vysokou literatúrou
- odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti, pluralita názorov
- dehumanizácia intímneho života
Magický realizmus: (Zmaturuj 1, str. 153) sa rozvinul v rámci postmodernej doby v karibskej oblasti. Preferovali ho najmä juhoamerický autori. Popredným predstaviteľom bol Márquez (Sto rokov samoty, Kronika vopred ohlásenej smrti), či Ajtmanov (Popravisko). Výskyt rôznych miešaní J
- fantázia sa mieša s realitou, výmysel sa mieša s realitou
- história sa mieša s mytológiou (mýtický vesmír s každodennou realitou)
- prvky ľudovej slovesnosti
Komentáre