Politická elita
Politická elita je súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život.
Príčiny vzniku politickej elity: 1) šanca tvoriť politiku. Šancu občanov „hovoriť do politiky“ a podieľať sa na nej obmedzujú dva faktory nerovnaká ochota a nerovnaká schopnosť. Takže sa oddelila časť ľudí, ktorí majú nadpriemerný vplyv na politiku.
2) pluralizmus politickej elity. V demokratickom režime je politická elita pluralitná (rozdielna) a odráža celkový stav spoločnosti. Politická elita je aj vnútorne rozdielna, pretože jednotlivci majú rôzne politické predstavy, čo znamená, že voličovi ponúkajú rôzne možnosti ďalšieho vývoja. Na základe toho si politické elity navzájom konkurujú.
3) osobné ambície – je to túžba jednotlivca vyniknúť. Politická elita je súhrn jednotlivcov a každý v nej vystupuje nezávisle.
4) šanca na zneužite politickej elity – pre demokraciu je nebezpečná túžba po moci, pretože jednotlivci ju pokladajú za svoje vlastníctvo.
Jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň zápasia o priazeň občanov.
Politická elita má svoju štruktúru. Posudzujeme ju z dvoch hľadísk: podľa okruhu vplyvu a podľa pôvodu. Podľa okruhu vplyvu rozlišujeme a) štátnu politickú elitu – tú tvorí súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodovacie posty v štátnom mechanizme. Môžu byť menovaní, alebo volení. Štátna politická elita sa člení podľa toho o čom politik rozhoduje a na akom území rozhodnutia platí a ďalej sa členia podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní (prezident, starosta). Je výsledkom volieb, ale časť odvodzuje svoj pôvod inde - ide o štátnu byrokraciu – vyšší štátny úradníci, ktorý vykonávajú svoju funkciu ako povolanie.
b) stranícka politická elita – sa vnútorne člení . Jedna je orientovaná navonok a uchádza sa o dôveru voličov, a druhá časť je orientovaná dovnútra čiže formuje stranu – sú to stranícke orgány.
Štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod a rovnaké politické postavenie.
Demokracia a politické vodcovstvo. Pojem vodca do značnej miery je poznačený minulosťou – jeho používaním v nedemokratických súvislostiach (Hitler, Stalin). Politický vodca je tvorcom politickej myšlienky prijateľnej pre väčšinu. V súčasnosti existujú dva politické posty – v celospoločenskom meradle ide o hlavu štátu alebo štátna funkcia, v ktorej politik môže prejaviť svoje mimoriadne kvality.
- v politickej strane sa vytvára pozícia vodcu, šéfa strany, ktorý sa stáva jej symbolom.
Demokratizmus v politickom vodcovstve sa prejavuje v štyroch oblastiach:
- v spôsobe výberu – základom demokratického výberu vodcu je voliteľnosť osoby na takýto politický post,
- v kontrole zodpovednosti –politický vodca je vo všeobecnosti zodpovedný tomu, kto ho volil. To je formálna stránka zodpovednosti, lebo demokratický vodca je zodpovedný všetkým ľuďom. Prezident je zodpovedný všetkým bez ohľadu na to, kto ho do funkcie zvolil.
- výmena vodcov – demokratický mechanizmus vytvára právoplatné (legitímne) prostriedky na výmenu vodcov.
- limitovanie vplyvu politických vodcov. Používajú sa na to časový limit – je to voľba na vopred určené obdobie, q mocenský limit. Mocenskú pozíciu jednotlivca, ktorý vykonáva najvyššiu štátnu funkciu, limituje štátny mechanizmus prostredníctvom rozdelenia štátnej moci medzi legislatívnu, exekutívnu a súdnictvo.
Politický pluralizmus poskytuje príležitosť rôznym osobnostiam, aby získali podporu voličov a stali sa politikmi – vodcami. Politickými vodcami sa môžu stať aj stranícky vodcovia a dôležitú úlohu tu zohráva akceptovateľnosť opozíciou. Jednotlivec sa politickým vodcom môže stať len so súhlasom verejnej mienky. Dôležitým predpokladom vodcovského postavenia je dôveryhodnosť vonkajšieho prostredia čiže medzinárodná akceptovateľnosť. V pluralitnom režime je dôležitá vzájomná komunikatívnosť politických vodcov rôznych strán. Hoci z konkurencie vyplýva, že bojujú o politickú moc, musia byť schopní udržať spoločnosť v stave vnútorného pokoja.
Komentáre