Politické strany. Politické správanie
Neoddeliteľnou súčasťou verejného života a štátu sú politické strany. Politické strany sú organizácie, ktoré reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne, ekologické a iné záujmy rôznych skupín obyvateľstva. Združujú ľudí so zámerom podstatne ovplyvňovať politickú moc. Ich hlavným cieľom je vydobytie, získanie a udržanie alebo rozšírenie politickej moci. Vnútorné postavenie členov má rôzny charakter. Členstvo môže byť voľné, členovia sú si navzájom rovní, stranícke orgány sa často volia z nových kandidátov. Iné strany majú prísnu hierarchiu. Najväčší vplyv má najvyššie postavený člen. V politických stranách sa spravidla uznáva autorita funkcií, dôležitejšia je však štátna a nie stranícka funkcia.
Ich význam sa prejavuje v 4 oblastiach:
a) Zastupiteľský princíp. Hovorí sa, že občania sa zúčastňujú na tvorbe a kontrole politiky, To však v praxi nie je možné. To je úlohou politickej moci. Politici teda zastupujú občana pri realizácii jeho práv a občan si môže vybrať stranu, ktorá ho bude zastupovať.
b) Stabilita moci – politici nezasahujú do politiky na základe vlastných predstáv, ale určuje im to politická orientácia danej strany.
c) Pluralita spoločnosti – každá spoločnosť je vnútorne rozdelená (ľudia s odlišujú vekom, sociálnym postavením, profesiou, politickými predstavami,..), politické strany umožňujú aby sa rôzne záujmy mohli prejaviť v politickom živote.
Politický pluralizmus – politické strany umožňujú konkurenciu strán. Občan si môže vybrať stranu podľa jej programu a podporovať je, čím vlastne určuje smer vývoja spoločnosti. Často sa stáva, že keď sa strana dostane k moci realizuje iný program, aký predstavila pred voľbami. Programový pluralizmus – je to vlastne politická orientácia strán. V politike je veľmi dôležitý aj pluralizmus osobností, t.j. konkurencia osobností.
Vznik politických strán - vznikajú ako prejav nespokojnosti s existujúcimi stranami a ich politickým prístupom a vznikajú na základe vzniku nových problémov.
Kalasifikácia politických strán – politické strany nie sú rovnaké, navzájom sa odlišujú. Možno ich rozdeliť podľa určitých kritérií – 1) Spôsob výberu a počtu členov. Podľa tohto kritéria delíme strany na a) masové – kde môže vstúpiť ktokoľvek, obmedzením býva iba spodná hranica veku. Príčiny masovosti sú rôzne. Veľká členská základňa znamená veľa voličov ako aj zdroj financií a umožňuje organizovať masové akcie.
b) výberové – stanovujú sa presne stanovené podmienky na získanie členstva. Pri porušení podmienok sa členstvo v strane môže zrušiť. Výberovosť uplatňujú najmä strany, ktoré nemajú podmienky na politickú činnosť, a teda sú v ilegalite alebo ideológia strany je príčinou výberovosti – rasistické, teroristické strany.
2) Základná politická orientácia. Podľa nej strany delíme na a) konzervatívne – majú vo svojom programe tradičné hodnoty, ako je rodina, náboženstvo, tradičné rozdelenie štátnej moci. Základom ich politického programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a národné záujmy. Používajú názvy ako konzervatívna, republikánska, národná, ľudová strana.
b) liberálne – majú v programe občianske práva a slobody, ochranu človeka a zachovanie mieru. Odmietajú násilie. V súčasnosti majú úlohu zmierovateľa konfliktov. Označujú sa ako liberálna, demokratická, strana stredu.
c) sociálne – preferujú záujmy niektorého väčšieho sociálneho celku v spoločnosti. Ich program tvorí ekonomika. Tradičný je názov sociálnodemokratická, socialistická, strana práce, ľavicová, komunistická.
3) Politický vplyv –podľa toho kritéria delíme strany na a) parlamentné - to sú strany, ktoré sa vyjadrujú k politike štátu priamo v parlamente. Nie všetky parlamentné strany majú rovnaký politický vplyv. Ich podiel závisí od toho, či sú to strany vládne – tie majú právo tvoriť štátnu politiku samostatne alebo ako koalícia, opozičné – ich politický vplyv závisí od počtu kresiel v parlamente a od vzťahu k vládnucej strane.
b) neparlamentné – nemajú priamy politický vplyv. K politike sa vyjadrujú na konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami, nátlakovými akciami. Ich šancou je presvedčiť voličov, že vládnuce strany sú neschopné.
4) Podľa politického správania delíme strany na a) ústavné – považujú ústavu a politické tradícia za základ svojej politickej aktivity. Prezentujú sa dvoma prístupmi: liberálnym – akceptuje existujúci stav bez vážnych výhrad, a radikálnym – kritizujú základy ústavy, navrhujú vlastný projekt ústavy, ktorým chcú nahradiť platnú ústavu.
b) revolučné – neuznávajú ústavný charakter spoločnosti. Chcú ho zmeniť akýmikoľvek prostriedkami. Tieto strany môžu byť legálne alebo ilegálne. Legálnosť závisí od toho, či svoju politiku dokážu vtesnať do ústavného rámca.
Politické správanie – je reakcia subjektov na realitu, možnosti alebo idei ovplyvňujúce jeho pozíciu. Subjektom je v tomto prípade občan, štát, politická strana, nátlakov é združenie,...
Druhy politického správania sú:1) politické správanie občanov – posudzuje štát, ktorý vytvára istý model ako sa majú občania správať. Sú 3 druhy: 1) očakávané – štát od občanov očakáva, že spôsoby, akými využívajú svoje práva, budú podporovať existujúci režim (zúčastňovať sa volieb, nevytváranie proti režimových združení, neúčasť na akciách zameraných proti politike štátu, odmietnutie radikálnych spôsobov riešenia problémov.
2) akceptovateľné – využívanie občianskych slobôd a práv nevyhnutne vedie ku kritike režimu. Kritický postoj možno vyjadriť rôzne, ale nikdy nie tak, aby ním bola štátna moc nadšená. Ide o kritiku politiky štátu, kritiku jednotlivého politického aktu, pôsobenia konkrétneho politika, ale aj režimu ako celku.
3) sankcionované – štát nemôže tolerovať správanie, ktoré paralyzuje jeho činnosť, je v rozpore s jeho zákonmi, prípadne ohrozuje existujúci režim. Je to také správanie, ktoré má protivládny, proti režimový alebo ilegálny charakter. Štát sa najviac bráni pred aktivitou teroristických organizácií.
2) politické správanie štátu - posudzujú občania, ich združenia, opozičné politické strany a masmédiá. Sú: a) očakávané - od štátu sa očakáva, že bude ochraňovať občana a vytvárať mu priestor na individuálne perspektívy.
b) akceptovateľné – za takéto správanie sa pokladá také správanie, ktoré síce nepredchádza vytváraniu konfliktov, ale vždy ich dokáže nejako zvládnuť.
c) neakceptovateľné – toto správanie súvisí s potláčaním občianskych práv, nerešpektovaním národných záujmov.
Okrem politického správania sú dôležité formy politických aktivít – nimi politický subjekt vyjadruje svoju špecifickosť. Sú to aktivity vplývajúce na politiku. Poznáme tieto formy:
1) Politické aktivity občanov –volebná aktivita – občan touto formou priamo ovplyvňuje politickú štruktúru. Je to individuálna forma lebo občan vystupuje sám za seba.
- kampaňová aktivita – občan sa môže zúčastňovať na politickom živote aktivitou na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie, petície, predvolebné akcie.
- miestna aktivita – občan najčastejšie vstupuje do politiky na miestnej úrovni pretože tieto aktivity môžu mať stabilnejší charakter
- militantná aktivita – občianska vojna- je najmenej používaná politická aktivita. Vzniká iba vo vyostrenej vnútro spoločenskej situácii.
2) Politické aktivity organizácií – najvýraznejšia aktivita štátu je vydávanie zákonov a ich následná realizácia. Aktivity politických strán sú mnohostrannejšia, pretože sú zamerané na iné strany, štát i na jednotlivých občanov. Ďalej sú to aktivity rôznych nepolitických organizácií, nátlakových organizácií.
Sociálne rozpory v spoločnosti. Sú dvojaké a) tradičné – je to vlastne to, mocenské rozdelenie spoločnosti na vládnucu a ovládanú časť.
b) súčasné – je to súčasná štruktúra spoločnosti – horné vrstvy – veľmi majetní vlastníci – politici, právnici, bankári, manažéri ..
- stredné vrstvy – sú veľmi rozmanité a patria sem: strední vlastníci, učitelia, zdravotnícky pracovníci administratíva, technici, umelci, profesionálni športovci...
- dolné vrstvy – pod týmto pojmom môžeme chápať všetky ostané skupiny obyvateľov – pomocný personál, nekvalifikovaný pracovníci, sezónny zamestnanci... V rámci tejto vrstvy sa vyčleňuje osobitná vrstva – chudobní.
Verejná mienka – je to súbor kolektívnych a individuálnych názorov a hodnotení.
Komentáre