Právny štát
Štát je základná a rozhodujúca súčasť politického systému. Je kľúčovou inštitúciou politického života. Vznikol v určitom historickom období z potreby ďalšieho rozvoja spoločnosti ako výraz potreby vzájomne koordinovať (riadiť) činnosť jednotlivých členov a skupín a zabezpečiť ich ochranu pred vonkajším ohrozením. Počas historického vývoja sa stal neosobným, mocenským mechanizmom, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko čo sa na ňom nachádza. Štát si vytvoril donucovacie prostriedky, ktorými sankcionuje správanie protirečiace sa prijatím normám. Ich hlavným cieľom je udržať stabilitu spoločenského systému.
Štát má určité špecifické znaky – štátnu moc
- štátne územie a hranice
- štátne občianstvo
- štátne symboly
- štátnu suverenitu
Územie je priestor vymedzený hranicami štátu. Predstavuje celý suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc, vnútorné vodstvo( prípadne pobrežné teritoriálne vody), vzdušný priestor a priestor pod povrchom zeme. Územie štátu sa môže rozširovať, zmenšovať, ba aj zaniknúť. Štátne územie sa nadobúda alebo rozširuje najmä: 1) akcesiou - nadobudnutie vlastníctva prirodzeným prírastkom, rozšírením plochy pozemku ( naplaveniny, objavenie nového ostrova, odvodňovanie pobrežia)
2) anexiou - nadobudnutie územia použitím sily (napr. Nemecko v 2.sv. vojne Rakúsko)
3) okupáciou – získanie územia, nad ktorým nikto nevykonáva zvrchovanú štátnu moc. Je historicky najstarší, ale v súčasnosti stráca význam lebo všetky štátne územia majú majiteľa.
4) cesiou – nadobudnutie územia na základe súhlasu štátu prostredníctvom zmluvy.
Štátne symboly majú národný význam pretože vyjadrujú cestu národov k štátnosti a samostatnosti. Spolu s názvom štátu sú to prejavy štátnosti, ktorými sa štát reprezentuje navonok a zároveň vyjadrujú históriu, štátnu formu a národnú identitu. Štátne symboly Slovenskej republiky a ich použitie schválila Národná rada SR zákonom č. 63/1993 Z.z. Patrí k nim štátny znak – tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vŕšku modrého trojvršia. Používal sa na našom území od druhej polovice 9. stor. Štátny znak sa používa na významných listinách NR SR a vlády SR, na insigniách starostov obcí miest......
Štátna vlajka - skladá sa z troch pozdĺžnych pruhov : bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu je štátny znak SR. Používa s pri slávnostných príležitostiach.
Štátna pečať - tvorí ju štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Priemer pečate je 45 mm a je uschovaná u prezidenta.
Štátna hymna – tvoria ju dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej piesne.
Štát je neobmedzeným pánom nad územím a ľudom žijúcim na ňom – zvrchovanosť (suverenita) štátu. Zvrchovanosť sa prejavuje v úplnej a neobmedzenej právomoci štátu stabilizovať a meniť prostredie, v ktorom jeho obyvatelia žijú. Rozlišujeme vnútornú suverenitu – nezávislosť štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu. A vonkajšiu suverenitu – právo štátu uzatvárať medzinárodné dohody, zmluvy, nadväzovať a udržiavať diplomatické styky... V súčasnosti existujú režimy, ktoré obmedzujú suverenitu . sú to 1) ideologizácia štátu – napr. komunistické režimy
2) štátne náboženstvo – napr. islam, podlieha mu politika
3) vojenská diktatúra – armáda sa za určitých podmienok môže vymaniť spod kontroly štátu a začne štát kontrolovať a riadiť
Právny štát zaručuje všetkým občanom občianske práva. Nositeľom tejto nezávislosti je národ – čo je kultúrna pospolitosť ľudí s pozitívnym vzťahom k určitému územiu. Táto kultúrna pospolitosť sa prejavuje používaním spoločného jazyka, v tradíciách. Vo vývoji národa je dôležité politické učenie a jeho nezávislosť vo vzťahu k iným národom.
Začiatkom 20.storočia sa stala aktuálna idea právneho štátu. Podstata právneho štátu spočíva v tom, že štát je spravovaný na základe práva, že štát musí byť prostredníctvom práva presne definovaný, v právnom poriadku musia byť obsiahnuté: rozsah, prostriedky a medze jeho aktivít, ako aj garancie proti porušeniu práv, takisto aj rozsah základných slobôd a práv jednotlivca v danom štáte. Čiže právny štát je štát, v ktorom zákony vychádzajú z vôle ľudu. Základom je demokraticky vytvorená ústava, ktorá zaručuje:
1) kompetencie štátnych inštitúcií
2) spôsob ich vzniku
3) komu zodpovedajú
Dôležitú úlohu zohrávajú zákony. Pre správne fungovanie zákonov je dôležitá existencia nezávislého súdnictva. Politickou podmienkou fungovania právneho štátu je spoločenský súhlas – konsenzus a preto štát musí garantovať šancu pre zmeny. Idea právneho štátu obsahuje ah možnosť vzniku organizácií nesúhlasu – opozičné až radikálne politické strany. Občania v právnom štáte majú právo vyjadrovať svoje postoje. Ich súhrn tvorí verejnú mienku, ktorá by mala ovplyvňovať politikov. Pri vzniku a realizácii právneho štátu je silná myšlienka európskej federácie.
V súčasnosti sa výrazne prejavuje trend medzinárodnej integrácie (združovanie), ktorá výrazne obmedzuje štátnu suverenitu. Na zabezpečenie zvrchovanosti je niekedy dobré vzdať sa rozhodovacích práv v prospech medzinárodných organizácií, ktoré suverenitu garantujú napríklad Európska únia alebo OSN.
Komentáre