SPŠE K. Adlera 5, Bratislava - Štvrtá A

 

 

     Národ je eticko – kultúrne spoločenstvo ľudí s pocitom priestorového umiestnenia. Má určité znaky – eticko – kultúrnu určenosť národa sa utvára v procese historického vývoja toho spoločenstva, jednotlivé národy si postupne vytvorili špecifické etnické normy, postoje, spoločný jazyk, zvyky, tradície, špecifický vzťah k náboženstvu. Zvyky a tradície sa dotýkajú aj spôsobu vytvárania štátnych štruktúr, združovania sa...Špecifický vzťah k náboženstvám – niektoré národy preferujú jedno vierovyznanie, iné akceptujú viacero náboženstiev

 - pocit priestorového umiestnenia znamená, že národ pokladá určité teritórium za svoje územie

 - prvoradým záujmom národa je právo na sebaurčenie, ktoré spočíva v tom, že národ si svoju organizačnú štruktúru (štát, združenia obyvateľov) aj vlastné aktivity (prijímanie a výkon zákonov) vytvára a riadi sám, bez toho, aby mu do toho zasahovali vonkajšie politické subjekty

- na pochopenie národných záujmov je dôležitý pojem národné vedomie – znamená to uvedomenie si spolupatričnosti jednotlivcov, pocit etnickej solidarity, vnímanie spoločných národných čŕt a záujmov .

     Národ možno stotožniť s obyvateľmi určitého územia alebo štátu. Ďalším zámerom je snaha o tzv. čistotu národa. Tento politický prístup má militantnú podobu, lebo sa snaží násilím oddeliť niektoré skupiny jednotlivcov. Napríklad cieľavedomé snahy o čistotu nemeckej rasy. Tzv. čistota národa nemusí súvisieť so snahou o nadradenosť, môže byť motivovaná potrebou vytlačiť príslušníkov iných národov z územia obývaného určitým národom.

     Národné záujmy vznikajú v troch oblastiach:

1) Kultúrnej – sú nadradené nad štátoprávnymi a ekonomickými záujmami. Hlavné záujmy v tejto oblasti sú – vytváranie si národných kultúrnych inštitúcií, ktorých úlohou je rozvíjať rôzne formy umenia, školstva a vzdelávania ( Matica slovenská). Jazyk je hlavným zjednocujúcim faktorom. Preto používanie vlastného jazyka je dôležitým predpokladom národa. Dôležitú úlohu zohrávajú národné tradície, ktoré sa prejavujú pri formovaní životného štýlu občanov. Tvoria spoločný základ pri vytváraní individuálnej životnej filozofie a životných cieľov.

                                                                         2) Štátoprávnej – prostredníctvom vlastného štátu komunikuje s inými národmi.

                                                                                                        -štát garantuje zachovanie národnej identity.

                                                                                                        - národ si vždy, v každej situácii chce vytvárať vlastné správne orgány, ktoré mu garantujú uskutočňovanie národných záujmov

                                                                                                         - národ do politiky nevstupuje ako celok, v demokratických režimoch si prostredníctvom volieb vyberá svojich zástupcov.

Aby národ mohol všestranne realizovať svoje kultúrne potreby, musí sa politicky emancipovať, Hlavným predpokladom realizácie národných záujmov je vytváranie národného štátu, ktorý dáva pocit bezpečia a garantuje zvrchovanie národnej identity.

                                                                             

                                                                              3) Ekonomickej   - jednotlivé národy si vytvárali ekonomiku podľa podmienok, v ktorých žili. Existujú tak národy s tradíciami poľnohospodárskej a s tradíciami priemyselnej výroby. Toto rozdelenie je podmienené klimatickými podmienkami, intelektuálnou tvorivosťou , obchodnou aktivitou. Má to svoje následky, a to rozdelenie sveta na chudobné a bohaté národy. Nedostatočne rozvinutú priemyselnú výrobu u niektorých národov nahradilo prírodné bohatstvo na ich území. 

     Na pochopenie národných záujmov je dôležitý pojem národné vedomie. Označujeme ním uvedomenie sa spolupatričnosti jednotlivcov, pocit etnickej solidarity, vnímanie spoločných národných čŕt a záujmov. Súčasťou národného vedomia je aj historické vedomie, prostredníctvom ktorého jednotliví príslušníci národa vnímajú svoju národnú identitu.

Základom problémov súčasnosti je potreba racionálne a demokraticky skĺbiť požiadavku národnej identity a medzinárodnej integrácie. Súčasné problémy národov vyplývajú z viacerých faktorov – viaceré štáty vznikli v nedemokratických politických podmienkach

- problémy vznikajúce z neefektívnej politiky sa niektoré vlády snažia riešiť expanzívnou zahraničnou politikou

- proces ekonomickej a politickej integrácie vytvára potrebu definovať v nových podmienkach národné potreby

- vysťahovalectvo a prisťahovalectvo spôsobujú národnú kultúrnu traumu, pretože do národných kultúr a tradícií prenikajú rôzne cudzorodé prvky.

 

 

 

     Menšiny v politike: menšina je také zoskupenie jednotlivcov, ktoré vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu nemá väčšinové postavenie. Môže byť z hľadiska početnosti alebo vplyvu. Členov menšiny združujú určité spoločné znaky. Niektoré z nich majú možnosť zmeniť sa na väčšinu, iné majú trvalé postavenie menšiny. Menšiny môžu mať etnickú, rasovú, sexuálnu, náboženskú, regionálnu, vekovú alebo politickú podstatu.

Etnická menšina – národnostné alebo etnické menšiny sú časťou národa, ktorá sa ocitla na území iného národa. Demokratický režim zaručuje príslušníkom týchto menšín rovnaké občianske práva bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť, majú právo na rozvoj vlastnej kultúry (jazyk, umenie, tradície), vytvárajú si vlastné kultúrne a politické organizácie.

Rasové menšiny – viditeľná odlišnosť spôsobuje vo všetkých krajinách problémy v medziľudských vzťahoch. Najproblémovejšie sú rozdiely medzi belochmi a černochmi, ale aj medzi Ázijcami a Židmi.

Sexuálne menšiny – ide o občanov s odlišnou sexuálnou orientáciou (homosexualita, lesbizmus). V politickom živote sa táto menšina usiluje o legislatívnu úpravu podmienok svojho života, právo na partnerské spolužitie a z toho vyplývajúce dedičské práva, právo adoptovať deti a podobne.

 Náboženské menšiny – v demokratických režimoch existuje odluka cirkvi od štátu, čo znamená, že vierovyznanie je súkromnou vecou každého občana. V krajinách s dlhoročnými demokratickými tradíciami sa ustálil vzťah tolerancie medzi náboženskými skupinami.

Regionálne menšiny – vznikajú na základe špecifického postavenia obyvateľov určitej časti štátu. Špecifickosť ich postavenia môže vyplývať z toho, či daný región má alebo nemá rozvinutý priemysel, svoje osobitosti majú aj turistické regióny, ďalej je to náboženské, etnické alebo rasové zloženie obyvateľstva, zemepisné rozdiely (napr. zámorské provincie Francúzska, VB, Španielska ...)

 Politická menšina – voľby prinášajú víťazov a porazených. Víťazi majú právo zostaviť vládu, volebné výsledky ich povyšujú na väčšinu, z porazených strán sa stáva menšina. Takáto menšina sa ale v nasledujúcich voľbách môže stať väčšinou.

     V Ústave SR v čl.33,34 sú zakotvené práva národnostných menšín a etnických skupín:

- príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine, alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu

- občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.

- občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj:

 

a) právo na vzdelanie v ich jazyku

b) právo používať jazyk v úradnom styku

c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

 

Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii je ostatného obyvateľstva.

     Politické záujmy menšín vyplývajú z ich postavenia v spoločnosti. Najzreteľnejšie sú politické záujmy politických menšín.